História a súčastnosť Fončordy

Jedným z najväčších sídlisk mesta Banská Bystrica je Fončorda. Rozprestiera sa v jeho západnej časti. Minulosť tohto sídliska sa spája s fabrickým predmestím nachádzajúcim sa na ceste medzi Huštákom a Radvaňou. Názov mestskej štvrte je odvodený od maďarského slova foncsorda, ktoré označovalo amalgačnú hutu zo 16. st. V nej sa vyrábali drahé kovy zlučovaním s ortuťou, čím vznikal amalgám. Táto huta sa nachádzala približne v priestoroch dnešného Obvodného úradu. V 30. rokoch sa tento objekt dostal do správy armády a tá v 50. rokoch začala za hutou s výstavbou dôstojníckych bytoviek (dnešný Úsvit). Postupne sa toto sídlisko rozrástlo na mestskú štvrť s 20 000 obyvateľmi. Fončorda je dnes atraktívnym priestorom na bývanie. Hraničí s mestským športovým centrom na Štiavničkách i turistickou oblasťou Suchého vrchu, y ktorého vedú mnohé prekrásne cesty do Kremnických vrchov. Na Fončorde sú tri základné a dve stredné školy a veľa nákupných stredísk, v ktorých sa kedysi nachádzali aj kultúrne strediská (kiná a divadlá). Pôsobí tu aj viacero firiem a dva úrady s celoštátnou pôsobnosťou (Úrad priemyselného vlastníctva a Daňové riaditeľstvo).

Duchovný život na Fončorde

Fončorda bola projektovaná ako typické socialistické sídlisko so všetkou občianskou vybavenosťou okrem jedinej – duchovnej. Hoci snahy o rozvinutie duchovného života na Fončorde možno datovať ešte do čias komunizmu (keď bol Mons. Dubovský oslovený vikárom Hasprom, či by prijal miesto farára v Banskej Bystrici, s tým, že by na Fončorde postavil kostol), náboženský život sa na Fončorde mohol naplno rozvinúť až po roku 1990. K jeho rozvoju isto prispeli i modlitby a obety mnohých PTP-ákov, ktorí sa zúčastnili výstavby tohto sídliska. Po páde komunizmu sa Fončorda stala filiálkou Radvanskej farnosti, v ktorej začali pôsobiť jezuiti (dp. Ján Ďurica, Mons. Peter Dubovský, dp. Timotej Masár, dp. Vincent Petrík). Tým sa podarilo nájsť vhodné priestory na slúženie sv. omší (1990- bývalé Divadlo hudby, 1992 – bývalá jedáleň Pozemných stavieb, dnešná fara), a tak rozvinúť pastoráciu medzi obyvateľmi Fončordy. Z kaplnky, v ktorej sa slúžili sv. omše (do roku 2002) sa po prestavbe stal dnešný farský úrad.

Farnosť Fončorda

Diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž v roku 1991 na synode biskupov začul výzvu pápeža Jána Pavla II, aby sa biskupi starali o novopostavené mestské sídliská, kde žije veľký zástup duchovne hladných ľudí (Lk 9,13). Biskup Baláž preto od svojho nástupu veľmi aktívne podporuje vznik i následný rozvoj nových , predovšetkým mestských, farností, ako sa tomu stalo i na Fončorde, kde 1. júla 1996 zriadil novú farnosť. Otec biskup za jej prvého správcu ustanovil dp. Jána Buzáka. Pri výbere patróna farnosti sa zohľadnil fakt, ktorý pripomenul dekan mesta Banská Bystrica Mons. Jaroslav Pecha: išlo o to, že patrónovi mesta sv. Michalovi, archanjelovi v tom čase, v Banskej Bystrici nebol ešte zasvätený žiaden kostol. Týmto aktom sa začala nová etapa duchovného života na Fončorde a pred jej farníkov sa postavili nové úlohy a výzvy: vybudovať duchovne pevné farské spoločenstvo a postaviť na Fončorde nový kostol.

Kostol na Fončorde

Základný kameň nového kostola na Fončorde požehnal v Košiciach v roku 1995 pápež Ján Pavol II. So stavbou kostola sa však začalo až po požehnaní pozemku, ktorý vykonal v roku 1999 Mons. Rudolf Baláž. Po komplikáciách v podobe podzemnej vody sa stavba načas musela pozastaviť a pozmeniť. Vybral sa nový projekt manželov Telplanovcov, ktorý sa realizoval v rokoch 2000-2002, kedy bol kostol Mons. Rudolfom Balážom, za účasti emeritných biskupov Mons. Dubovského i Mons. Feranca, slávnostne konsekrovaný. Kostol sv. Michala archanjela stojí v centre sídliska Fončorda nielen ako nevyhnutná potreba chýbajúcej občianskej vybavenosti, ale aj ako zhromažďovací priestor nového milénia s novými potrebami, modernými výrazovými prostriedkami, naväzujúci už na architektonické a liturgické výrazové trendy svetovej sakrálnej architektúry. Moderný, jednoduchý architektonický výraz podporuje celkovo progresívne technické riešenie objektu. Netradičný je pre tento typologický druh najmä celooceľový nosný skelet priznaný v interiéri. Architektonická jednoduchosť a tvarová čistota objektu sa premietli aj do dizajnu samotných liturgických predmetov a lavíc. Výrazne nadčasové je aj výtvarné dotvorenie presbytéria abstraktnou plastikou sv. Michala archanjela od akad. Sochára Mariána Gabrišku a taktiež spracovanie krížovej cesty od Františka Chudobu reflektuje celkový moderný výraz chrámu. Farebnosť kostola je nezanedbateľná a v interiéri aj exteriéri. Nebovomodrá v kombinácií so zlatou a striebornou sú determinované patrónom kostola.

Život vo farnosti

Sv. Pavol píše o nás ako o duchovných stavbách. Preto okrem stavby hmotného chrámu, ďalšou dôležitou úlohou bolo budovanie farského spoločenstva, ktoré sa ale nikdy nestáva definitívne vybudovaným, ale rastie zo dňa na deň. Farské spoločenstvo na Fončorde preto ostáva vďačné všetkým biskupom, kňazom i laikom, ktorí prispeli k jeho výstavbe, rozvoju, vzniku farnosti, stavbe kostola, či akejkoľvek pomoci. Lebo bez Božieho požehnania a pomoci, ale i námah a obiet nohých dobrodincov by farnosť na Fončorde nemohla existovať a fungovať. V modlitbách zvlášť myslíme aj na kňazov ktorí tu od vzniku farnosti pôsobili:
1996-2003 Mgr. Ján Buzák, farár
2003-2008 Mgr. Miroslav Baláž, správca farnosti
1997-1998 ThLic. Martin Ďuračka, kaplán
1998-1999 Ing. Mgr. Kazimír Divéky, kaplán
1999-2000 ThLic. Ján Kuneš, kaplán
2000-2001 Mgr. Ladislav Zajac, kaplán
2001-2003 Mgr. Miroslav Baláž, kaplán
2003-2006 Mgr. Vladimír Páleník, kaplán
2004-2007 doc. ThDr. Peter Caban PhD, výpomocný duchovný
2005 Mgr. Peter Repiský, kaplán
2006-2007 Mgr. Marian Děd, kaplán
2007-2008 Mgr. Marián Gregor, kaplán
2008-2009 Mgr. Andrej Karcagi, kaplán
2009-2010 ThLic. Marek Iskra, kaplán
2010-2011 Mgr. Peter Tkáč, výpomocný duchovný
V súčasnosti na Fončorde pôsobia dp. Peter Staroštík a dp. Andrej Porubský. Aj vďaka ich otcovskému prístupu môže farnosť fungovať ako jedna veľká rodina, v ktorej sa prejavuje rôznosť darov Ducha Svätého, avšak všetkých ich zhromažďuje jediná Kristova obeta. Vo farnosti sa tak angažujú mnohí laici, ktorý sa združujú do rôznych spoločenstiev podľa: veku, záujmu či stavu. Na území farnosti pôsobia tieto laické hnutia:
Ružencové bratstvo
Bratstvo laikov sv. Dominika
Mariánske kňazské hnutie
Svoje pravidelné stretnutia majú: deti, mládež, rodiny i seniori Na osobitných stretnutiach sa schádzajú i laici, ktorí sa angažujú v liturgických činnostiach: miništranti, spevácke zbory, organisti, lektori a akolyti. Na Fončorde má svoje sídlo aj kresťanské občianske združenie Gardy svetla, ktoré rôznymi aktivitami podporuje rodinu ako základný stavebný kameň našej spoločnosti. Spomenuté laické hnutia a spoločenstvá a združenia vám budeme postupne predstavovať vo farskom časopise Fončorďák ako i na našej internetovej stránke v rubrike spoločenstvá.

Autor: Mgr. Michal Válka

Použitá literatúra
Mons. Vojtech Nepšinský: S radosťou pôjdeme do domu Pánovho, KSFX, 2006
Michal Válka: 10 rokov farnosti Fončorda, RKFU Fončorda, 2006