Erb tvorí delený štít. Hlava štítu je dva krát strieborno-červeno delená. V dolnej modrej časti štítu sa nachádzajú zlaté váhy so striebornými retiazkami, medzi ktorým je umiestnená zlatá osemhrotá hviezda. Nad štítom sa vznáša čierny kňazský klobúk s jedným strapcom na každej strane.
Strieborno-červená dvakrát delená hlava štítu vyjadruje, že farnosť sa nachádza priamo na území mesta Banská Bystrica. Váhy v dolnom poli sú atribútom sv. Michala, archanjela, patróna farnosti. Hviezda vyjadruje špecifickú architektúru farského kostola, ktorého pôdorys má tvar osemhrotej hviezdy. Čierny kňazský klobúk s dvoma strapcami prislúcha podľa pravidiel cirkevnej heraldiky kňazovi v hodnosti farára a farnosti.
Základný kameň nového kostola na Fončorde požehnal v Košiciach v roku 1995 pápež Ján Pavol II. So stavbou kostola sa však začalo až po požehnaní pozemku, ktorý vykonal v roku 1999 Mons. Rudolf Baláž. Po komplikáciách v podobe nestáleho podložia a podzemnej vody sa stavba načas musela pozastaviť a celý koncept pozmeniť. Vybral sa nový projekt manželov Teplanovcov, ktorý sa realizoval v rokoch 2000-2002, kedy bol kostol Mons. Rudolfom Balážom, za účasti emeritných biskupov Mons. Dubovského i Mons. Feranca, slávnostne konsekrovaný. Kostol sv. Michala Archanjela stojí v centre sídliska Fončorda nielen ako nevyhnutná potreba chýbajúcej občianskej vybavenosti, ale aj ako zhromažďovací priestor nového milénia s novými potrebami, modernými výrazovými prostriedkami, naväzujúci už na architektonické a liturgické výrazové trendy svetovej sakrálnej architektúry. Moderný, jednoduchý architektonický výraz podporuje celkovo progresívne technické riešenie objektu. Netradičný je pre tento typologický druh najmä celooceľový nosný skelet priznaný v interiéri. Architektonická jednoduchosť a tvarová čistota objektu sa premietli aj do dizajnu samotných liturgických predmetov a lavíc. Výrazne nadčasové je aj výtvarné dotvorenie presbytéria abstraktnou plastikou sv. Michala Archanjela od akad. Sochára Mariána Gabrišku a taktiež spracovanie krížovej cesty od Františka Chudobu reflektuje celkový moderný výraz chrámu.
Fončorda bola projektovaná ako typické socialistické sídlisko (pôvodne sa malo volať Družba, názov sa však neuchytil). Prvé bytovky boli postavené armádou v roku 1953, dnešný Úsvit, neskôr pribúdali ďalšie – v časti Nové Kalište, ulice Okružná, Švermova, Internátna, Spojová, následne Moskovská, Tulská a Oremburská. V roku 1982 pribudli domy na THK a Šalgotariánskej ulici. Ako posledné vznikli ulice Zelená, Tichá a Bagarova. Ďalší rozvoj sa v dnešnej dobe presúva pod lokalitu Suchý Vrch. Veľká časť sídliska vznikla vďaka ťažkej práci PTP-ákov, ľudí v armádnych pracovných technických práporoch – tzv. čiernych barónov, ktoré tvorili ľudia nepohodlní vtedajšiemu komunistickému režimu.
Túžba prehlbovať náboženský život tu bola prítomná od počiatku sídliska. Kapitulný vikár František Haspra tu v sedemdesiatych rokoch 19. storočia chcel stavať kostol, čo sa však nepodarilo. Po páde komunizmu sa Fončorda stala filiálkou Radvanskej farnosti, v ktorej začali pôsobiť jezuiti (dp. Ján Ďurica, Mons. Peter Dubovský, dp. Timotej Masár a dp. Vincent Petrík). Keďže tu nebol kostol, pátri hľadali alternatívne priestory na slúženie sv. omší. Najprv to bolo v priestoroch bývalého Divadla hudby (1990), neskôr bývalá jedáleň Pozemných stavieb (1992) - dnešná fara.
Banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž sa svojím úsilím pridal k iniciatíve pápeža Ján Pavol II., ktorý vyzýval biskupov, aby sa starali o novopostavené mestské sídliská, kde žije veľký zástup duchovne hladných ľudí. Preto začal vytvárať nové sídliskové farnosti, medzi ktoré patrila i farnosť Banská Bystrica - Fončorda, ktorá bola zriadená k 1. júlu 1996 a na jej čelo bol menovaný prvý farár dp. Ján Buzák. Farnosť bola zverená pod ochranu sv. Michala Archanjela, ktorý je i patrónom mesta Banská Bystrica a v tom čase mu v Banskej Bystrici nebol ešte zasvätený žiaden kostol.
Sv. Michal je jedným z hlavných anjelov. Preklad jeho mena je vlastne bojový výkrik dobrých anjelov v boji na nebi proti Zlému a jeho anjelmi. Meno sv. Michala sa niekoľko krát spomína v Biblii. Prvýkrát je to v Knihe proroka Daniela v 10. kapitole, v 13. a 21. verši, keď sa Danielovi zjavil anjel a okrem iného mu povedal: „knieža Perzského kráľovstva stálo proti mne dvadsaťjeden dní a hľa Michal, jedno z prvých kniežat, prišlo mi na pomoc... A teraz sa vrátim bojovať s perzským kniežaťom. Len čo vytiahnem, už prichádza knieža grécke; a niet jediného, kto by mi proti nim pomáhal, okrem Michala, vášho kniežaťa.“ Druhýkrát sa spomína tiež v Knihe Danielovej, v 12. kapitole: „V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa.“ Sv. apoštol Júda ho tiež spomína v 9. verši svojho listu: „Keď sa archanjel Michal v rozhovore s diablom prel o Mojžišovo telo, neodvážil sa vyniesť rúhavý výrok, ale povedal: ‘Nech ťa Pán potrestá.‘“ Je to narážka na starú židovskú tradíciu dialógu medzi archanjelom Michalom a satanom o Mojžišovo telo, ktorá sa nachádza v apokryfnom spise Nanebovzatie Mojžiša. Podľa nej archanjel Michal ukryl Mojžišov hrob. Satan ho odhalil a chcel zviesť židovský národ na hriech tým, že by sa Mojžišovi začali klaňať ako svojmu hrdinovi. Podľa ďalšieho apokryfného spisu Zjavenie Mojžiša sv. Michal takisto strážil telo prvej ženy Evy. Po štvrtý a poslednýkrát sa meno sv. Michala spomína v Knihe Zjavenia apoštola Jána (Apokalypse) 12,7: „Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi.“ Sv. Ján hovorí o konci sveta, no spomína pritom aj začiatok čias.
Úcta k sv. Michalovi je veľmi stará a rozšírená. Od raných kresťanských čias si ho uctievali kresťania ako svojho patróna. Traduje sa viacero udalostí, pri ktorých sa zjavil a pomohol k víťazstvu nad pohanmi alebo ochránil pred nebezpečenstvom. Jeho sviatok sa slávi 29. septembra, v obnovenom cirkevnom kalendári (r. 1969) sa v ten istý deň slávi sviatok aj sv. archanjelov Gabriela a Rafaela.