História Fončordy
Fončorda bola projektovaná ako typické socialistické sídlisko (pôvodne sa malo volať Družba, názov sa však neuchytil). Prvé bytovky boli postavené armádou v roku 1953, dnešný Úsvit, neskôr pribúdali ďalšie – v časti Nové Kalište, ulice Okružná, Švermova, Internátna, Spojová, následne Moskovská, Tulská a Oremburská. V roku 1982 pribudli domy na THK a Šalgotariánskej ulici. Ako posledné vznikli ulice Zelená, Tichá a Bagarova. Ďalší rozvoj sa v dnešnej dobe presúva pod lokalitu Suchý Vrch. Veľká časť sídliska vznikla vďaka ťažkej práci PTP-ákov, ľudí v armádnych pracovných technických práporoch – tzv. čiernych barónov, ktoré tvorili ľudia nepohodlní vtedajšiemu komunistickému režimu.
Túžba prehlbovať náboženský život tu bola prítomná od počiatku sídliska. Kapitulný vikár František Haspra tu v sedemdesiatych rokoch 19. storočia chcel stavať kostol, čo sa však nepodarilo. Po páde komunizmu sa Fončorda stala filiálkou Radvanskej farnosti, v ktorej začali pôsobiť jezuiti (dp. Ján Ďurica, Mons. Peter Dubovský, dp. Timotej Masár a dp. Vincent Petrík). Keďže tu nebol kostol, pátri hľadali alternatívne priestory na slúženie sv. omší. Najprv to bolo v priestoroch bývalého Divadla hudby (1990), neskôr bývalá jedáleň Pozemných stavieb (1992) - dnešná fara.
Banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž sa svojím úsilím pridal k iniciatíve pápeža Ján Pavol II., ktorý vyzýval biskupov, aby sa starali o novopostavené mestské sídliská, kde žije veľký zástup duchovne hladných ľudí. Preto začal vytvárať nové sídliskové farnosti, medzi ktoré patrila i farnosť Banská Bystrica - Fončorda, ktorá bola zriadená k 1. júlu 1996 a na jej čelo bol menovaný prvý farár dp. Ján Buzák. Farnosť bola zverená pod ochranu sv. Michala Archanjela, ktorý je i patrónom mesta Banská Bystrica a v tom čase mu v Banskej Bystrici nebol ešte zasvätený žiaden kostol.